Príbeh ženy s veľkým srdcom a láskou k patchworku. „Moje hobby sa mi stalo prácou a práca je mojím koníčkom…“

Tentokrát by som Vám chcela predstaviť jednu úžasnú pani patchworkárku, majiteľku obchodu s nádhernými bavlnenými látkami a potrebami pre túto nekonečne kreatívnu textilnú techniku.

foto1

Ja sama som veľkou obdivovateľkou patchworku, aj keď prakticky sa jej nevenujem toľko, koľko by som chcela. Prečo? Spýtajte sa mojich bábik…

S Deniskou Ciranovou som sa prvý krát stretla na klube bratislavských patchworkárok, ktorý som nejaký čas pravidelne navštevovala. Prišla nám vtedy predstaviť akési novinky z patchworkových pomôcok a keďže som bola zvedavá na jej obchod s krásnymi látkami, išla som sa ku nej do predajne pozrieť.

Toho času mala ešte oveľa skromnejšie priestory, ale látky úžasné a pani majiteľka milá, ústretová, vždy ochotná poradiť a s neuveriteľným zanietením pre patchwork a zmyslom pre humor.

Ja pri svojej tvorbe používam prevažne bavlnené materiály, tak som začala jej predajňu navštevovať častejšie, pretože vždy som tam našla niečo, čo som tam na tom regáli minule nevidela a čo som ešte „nutne potrebovala“. Som presvedčená o tom, že všetci viete o čom hovorím…

Potom, po nejakom čase prišla tá skvelá novinka, že Deniska otvára predajňu v nových priestoroch. V krásnom dome, ktorý nazvala Zebrový domček a kde našli útočisko všetky nadšenkyne pre tvorbu s textilom.

Ani si presne nespomínam, od koho vzišiel podnet, či by som neskúsila aj ja robiť kurzy v Zebrovom domčeku, ale bol to dobrý nápad. Je tam skvelá atmosféra a tak sa Zebrový domček stal domovom aj pre tie veľké dospelé dievčatká, ktoré svoju dušu odovzdali aj tvorbe bábik – väčšinou sú to aj tak patchworkárky… milé, neuveriteľne šikovné, s ktorými je radosť sa stretávať a pracovať.

Deniska, keďže patchwork u nás, ako textilná technika, nemá tradíciu, do začiatku 90-tych rokov minulého storočia o ňom niečo viac málokto vedel. Ako si sa Ty k patchworku dostala a kedy vznikla myšlienka dovážať a ponúkať tie nádherné látky ľuďom, krorí sa tejto technike začali venovať?

IMG_3461Na prvý pohľad to tak vyzerá, pretože v našich tradíciách viac prevláda vyšívanie, tkanie a pradenie, ale aj u nás sa šili prikrývky patchworkovou technikou – to znamená s využitím rôznych kúskov látok tak, aby tvorili vzor. Nevolalo sa to samozrejme patchwork, ale využitie kúskov nám vôbec nie je také cudzie, ako by sa zdalo.

Napríklad u nás doma sa raz do mesiaca odohrával rituál, kedy pre ženskú časť rodiny prestal existovať okolitý svet. Bola to chvíľa, keď moja mama priniesla zo zahraničnej tlače časopis Burda. Ten sa posúval z rúk do rúk, plánovalo sa komu, čo, kedy, z akých látok…

A potom babička roztiahla v obývačke veľký stôl a strihalo sa, kreslilo, špendlilo, šilo… no a pod tým stolom bolo moje miesto – tam padali všetky tie kúsky nádherných látok, skrátka poklady. Moje bábiky boli odeté v naozaj krásnych kúskoch.

Nasledovalo náročné obdobie čakania, kým dorastiem tak, aby som dočiahla zo stoličky na veľký kovový šlapák babičkinej Singerky…

Práve v Burde som po prvý krát videla patchworkové prikrývky, vankúšiky a slovo patchwork samotné. Pripadalo mi to veľmi zložité (čo mi dnes príde fakt smiešne, keď uvážim, že som v rannej mladosti zvládala skryté vrecká na saku a podobne).

Neplánovala som nič také ako obchod s látkami, ale niekde v mojom vnútri som vedela, že potrebujem v živote naplniť aj svoje tvorivé ja. Nemalo to žiadnu konkrétnu podobu a ani som nemala práve veľa času na premýšľanie.

Počas dovolenky v zahraničí som sa náhodou ocitla v miestnom obchode s nádhernými quiltami, ale bolo mi jasné, že do kufra sa mi okrem knižky nezmestí už nič. Veľmi ma to nevyrušilo, pretože som predpokladala, že látky kúpim doma, takže som odchádzala s odhodlaním skúsiť to.

IMG_3469

No a doma som zistila, že látky, o ktoré by som mala záujem, ako aj všetky tie úžasné pomôcky a pravítka, u nás nekúpim, pretože sa tu jednoducho nepredávali. To ma prekvapilo, skúsila som Viedeň, ale zase sa mi nechcelo kvôli každému nápadu cestovať 60 km…

V tom čase som samozrejme nepoznala nikoho, kto by patchwork šil a ani som netušila, či u nás takí ľudia vôbec sú. Začala som pátrať po literatúre, ale to bolo tiež biedne. Vtedy ma moje deti upozornili, že by som mohla začať hľadať informácie na internete.

Chvíľu som sa pohrávala s nápadom, že by som také nádherné látky mohla aj predávať, ale stálo to na dvoch základných problémoch – nemala som kde a nemala som peniaze.

Neprestala som sa však tou myšlienkou zaoberať a jedno ráno som si uvedomila, že by som mohla mať aj ja obchod na internete

Dnes to znie asi úplne ako bežná vec, ale pred pár rokmi to tak veru nebolo. Pre ľudí u nás nebolo vôbec bežné nakupovať cez internet a predávať takto látky vyzeralo ako úplné bláznovstvo.

Teraz si uvedomujem, že by som o tom mohla celú knihu vydať, pretože tých 7 a pol roka môjho podnikania, podobne ako aj Zebrový domček v dnešnej podobe, bol jedným veľkým zázrakom…

 

Zebrový domček je pre miestom pre stretávanie sa všetkých kreatívnych duší a oázou krásnych látok a tvorivej atmosféry. Myslím, že Tvojim zámerom pri zriaďovaní tohoto podmanivého priestoru nebol iba obchod s látkami a patchworkovými potrebami.

Môžeš nám povedať, ako vznikla táto myšlienka a čo Ťa inšpirovalo k vytvoreniu tohto úžasného štúdia?

IMG_3495Pôvodne som chcela mať iba internetový obchod a veľa šiť. Vo sne mi nenapadlo, čo z toho jednoduchého nápadu nakoniec vznikne. Ale stále viac ľudí chcelo látky aj vidieť a dotknúť sa ich.

Pracovala som v tom čase tak 18 hodín denne, aby som stihla všetko okolo obchodu, rodiny a ešte aj šiť. Bolo jasné, že budeme potrebovať niečo ako showroom/ateliér. Vzápätí som našla priestor, ktorý zodpovedal a práve tu sa konali aj prvé kurzy a Zebrince (voľné klubové stretnutia patchworkárok). Čoskoro sa ukázalo, že látky sú od podlahy až po strop všade a že budeme potrebovať niečo väčšie.

To, čo nasledovalo, by vydalo na román, tak to radšej skrátim. Po dlhom hľadaní som narazila na realitnom portáli na fotku a keď som si uvedomila, na čo sa pozerám, sadla som do auta a do hodiny som bola v domčeku. Hneď ako sme vstúpili do dvora plného rozkvitnutých popínavých ruží, som vedela, že toto je náš dom – dom pre látky a kreatívnych ľudí.

Ukázalo sa, že to nebude vôbec také jednoduché. Doslova na poslednú chvíľu sa nám podarilo všetko vybaviť a dohodnúť a v tom momente začalo všetko do seba zapadať.

Domček je presne taký, ako som si ho vysnívala – plný látok, vlny, farieb, vonia kávou, bylinkovým čajom a sviečkami a navštevujú ho ľudia, ktorých baví to, čo mňa a radi sa o svojich záľubách hodiny rozprávajú. Pribudli noví známi zo všetkých kútov sveta, pribudli celkom nové priateľky, stále sa mi otvárajú úplne nové obzory.

 IMG_3481Stretávam denne veľa žien, počúvam ich radosti a problémy a ony zase moje a postupne sa rozširuje komunita tvorivá a rozmanitá vekom, názormi, vkusom. Navzájom si odovzdávame prežité a inšpirujeme sa a posúvame svoje osobné aj tvorivé hranice. Je to úžasné. Neviem, kam to celé smeruje a ako to nakoniec dopadne, ale viem, že cesta je správna.

Občas je samozrejme aj únavná a plná starostí, papierov, účtov, obáv, nepríjemných ľudí – nežijem na obláčiku ani v inej galaxii. Moje hobby sa mi stalo prácou a práca je mojím koníčkom, takže zatiaľ ma to stále baví a napĺňa.

 

A prečo Zebra?

IMG_3483Lebo nenájdeš na svete dve Zebry rovnaké – s rovnakým pruhovaním. Presne tak ako patchwork – vždy to bude iné. Aj keď šiješ dve úplne rovnaké deky, vždy sa budú v detailoch líšiť. To je to čaro jedinečnosti momentu.

Krásne sme si to ukázali v projekte Tajomná taška – každá z dievčat dostala tašku s úplne rovnakými látkami a každá ušila celkom odlišné nádherné dielo.

V poslednom čase si rozšírila ponuku kurzov, z čoho predpokladám, že narastá záujem tvorivých ľudí o textilné techniky. Aké kurzy sa konajú a na čo všetko sa záujemci v Zebrovom domčeku môžu ešte tešiť? A čo to prináša Tebe?

Pôvodne som vôbec nemala v pláne učiť. Ale dievčatá ma toľko prehovárali, že som sa rozhodla pre prvý kurz a uvedomila som si, ako veľmi ma to baví. Začiatky boli náročné, netušila som, aké veľmi ťažké a vyčerpávajúce je učiť a naladiť sa rýchlo na rôznych ľudí, aby som sa dokázala tempom a prístupom prispôsobiť konkrétnemu človeku.

Zo začiatku som učila najmä patchworkové techniky. Mám ale veľmi kladný vzťah k Art quiltu a rada kombinujem materiály, takže smerujeme aj do u nás úplne netradičných a nových vôd.

Som veľmi rada, že aj Ty robíš u nás kurzy na bábiky a hračky. Každá jedna hračka z Tvojich rúk je taká užasná, že ma fakt teší, že sa kurzy dejú práve v Zebre. Bola si prvá, kto začal v domčeku robiť kurzy iné ako patchworkové.

Kurzy šicie základné, sukňové, kabelkové a taštičkové sa dejú pod taktovkou Mariannky Fajnorovej. Je jedinečná v kombinovaní farieb a vzorov a každý jej kúsok je neprehliadnuteľný originál.

Kreatívne kurzy zamerané na interiérové dekorácie a kombinovanie textilu a iných médií vedie Deniska Kolářová. Má taký dar – dokáže vám nazrieť do duše prostredníctvom obrázkov.

A novinkou, ešte horúcou, sú kurzy pradenia na kolovrátku pod vedením Evky Kriškovej. Evička bola určite v minulom živote zlatá priadka – jej cit a vášeň pre farby dáva jej vlne niečo veľmi jedinečné – viete, že ju potrebujete a musíte mať. Teším sa veľmi, pretože sa do Zebry opäť vracajú vlnky, ktoré v nej na začiatku boli, potom ich vytlačili látky a dnes je čas, aby sa v domčeku zhmotnili obe moje vášne.

Úžasní ľudia, ktorí okrem mňa v Zebre učia kurzy, patria medzi ľudí, ktorých som spoznala “cez látky” – a postupne sme zistili, že sme naladení na spoločnej frekvencii a máme spoločného oveľa viac, než len hobby.

 

Ty sama každú chvíľu prichádzaš s novými nápadmi a projektami, ako zapojiť do tvorivej činnosti nadšencov pre patchworkovú techniku. Ja teda niekedy len oči otváram, kde na tie skvelé podnety chodíš, vždy je to niečo nové, čo inšpiruje tých, ktorí sa do projektu zapoja, k novej tvorbe a výsledkom čoho sú niekedy až skvostné diela. Pracuješ na takomto diele potom aj Ty?

fotka (12)Vždy sa do spoločných projektov zapájam. Občas je to naozaj náročné, najmä časovo, ale vtedy minimalizujem spánok, to je posledná rezerva.

Ak by som mala byť celkom úprimná, v mojej hlave sa v pravidelných intervaloch deje celá explózia nápadov a som fakt šťastná, že sa nájdu ľudia, čo sa do tých všetkých nápadov zapájajú – inak by som si ich musela väčšinu dní sama šiť. Teší ma veľmi, že sú naše zebrové klubové projekty, ktoré nemajú obdobu ani v zahraničí.

Musím sa vo svojich nápadoch dosť krotiť, pretože, dievčence nestíhate J – keby bolo po mojom, štartujeme tak po dva nové projekty každý mesiac. Ale krotím sa, lebo mi je jasné, že nie len patchworkom je človek živý.

Tento rok sme odštartovali poriadne svižne a som rada, že sme všetci našli rezervy a projekty sa úspešne dejú a dokončujú. Dúfam, že oceňujete, že som vás nechala v lete vydýchnuť, aby ste nabrali energiu na moje ďalšie úlety!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *